sobota 17. decembra 2011

Začiatok zmeny

Naznačili sme už, akou optikou videli rimania seba a iných. V stručnosti sme opísali funkcie mýtov a rozprávaní, pomocou ktorých boli nerímske spoločenstvá začleňované do rimskej siete významov.Dotkli sme sa rímskej imperiálnej ideológie, ktorá mala za úlohu justifikovať územnú a mocenskú expanziu. Hranice tejto expanzie sa mali zhodovať s hranicami sveta, t.j. svet a rímske impérium mali vo vrcholnom  bode dejín splynúť.

utorok 29. novembra 2011

Starobylosť Židov

V jednom z predošlých blogov sme popísali spôsob, akým Rimania integrovali nerímske národy a ríše do vlastnej siete významov, čím sa vyhli rozporu medzi proklamovaným právom na svetovládu  a skutočnosťou, v ktorej bola rímska expanzia vojensky limitovaná nepodmanenými spoločenstvami. Vzťah totožnosti medzi osudom sveta a dejinami Ríma umožňoval Rimanom začleniť pomocou mýtických príbehov ne-rímske do vlastného univerza naplneného jedinečným zmyslom. 

piatok 16. septembra 2011

Pád Ríma

Je symptómom dneška, že problém, ktorý púta v súvislosti s existenciou Rímskej ríše najviac pozornosti, je otázka jej pádu. Prečo Rím neprežil sťahovanie národov? Prečo ríša, ktorá bola založená na expanzii, sama cudzej expanzii podľahla? A nakoniec, prečo Rím nedokázal úspešne vzdorovať kmeňom, ktorých úroveň organizácie a kultúry nedosahovala jeho úroveň?

piatok 12. augusta 2011

Spovednik a spovedajuci

V okamihu, kedy má človek pocit, že všetko, čo dlho budoval, sa nenávratne rúti do priepasti, v okamihu, kedy zbadá, že jeho snaženie bolo snažením Syzifa, nastáva v ňom  explózia tvorivosti. Chce písať. To je pre neho prostriedkom spovede. Dať na papier to, čo je v ňom, čo ho istým spôsobom zvnútra skľučuje. Spoveď je veľký vynález subjektu, ktorý cez zdôverenie sa hľadá útechu. Prenesie bremeno na druhého a ten tým, že si spoveď vypočuje, prejaví pochopenie a spoluúčasť. 

nedeľa 29. mája 2011

Mýtus a dejin


Čím a ako deklarovať vládu nad celým svetom, ak existujú hranice, ktoré prezrádzajú bytie nepodmaneného? Ako obhájiť územne obmedzenú vládu a pritom nespochybniť nárok na celosvetovú dominanciu? Popísať spôsob, akým Rímska ríša argumentovala v prospech vlastných ambícií a zdôvodňovala svoju výnimočnosť a zároveň akceptovala skutočnosť, že existujú národy a ríše, ktoré jej úspešne vzdorujú – to je téma, ktorej sa budeme venovať. Ako vhodná pomôcka nám posluži kratšie Tacitovo dielo  Germánia.