Starobylosť Židov

V jednom z predošlých blogov sme popísali spôsob, akým Rimania integrovali nerímske národy a ríše do vlastnej siete významov, čím sa vyhli rozporu medzi proklamovaným právom na svetovládu  a skutočnosťou, v ktorej bola rímska expanzia vojensky limitovaná nepodmanenými spoločenstvami. Vzťah totožnosti medzi osudom sveta a dejinami Ríma umožňoval Rimanom začleniť pomocou mýtických príbehov ne-rímske do vlastného univerza naplneného jedinečným zmyslom. 

Pád Ríma

Je symptómom dneška, že problém, ktorý púta v súvislosti s existenciou Rímskej ríše najviac pozornosti, je otázka jej pádu. Prečo Rím neprežil sťahovanie národov? Prečo ríša, ktorá bola založená na expanzii, sama cudzej expanzii podľahla? A nakoniec, prečo Rím nedokázal úspešne vzdorovať kmeňom, ktorých úroveň organizácie a kultúry nedosahovala jeho úroveň?

Spovednik a spovedajuci

V okamihu, kedy má človek pocit, že všetko, čo dlho budoval, sa nenávratne rúti do priepasti, v okamihu, kedy zbadá, že jeho snaženie bolo snažením Syzifa, nastáva v ňom  explózia tvorivosti. Chce písať. To je pre neho prostriedkom spovede. Dať na papier to, čo je v ňom, čo ho istým spôsobom zvnútra skľučuje. Spoveď je veľký vynález subjektu, ktorý cez zdôverenie sa hľadá útechu. Prenesie bremeno na druhého a ten tým, že si spoveď vypočuje, prejaví pochopenie a spoluúčasť. 

Mýtus a dejin

Čím a ako deklarovať vládu nad celým svetom, ak existujú hranice, ktoré prezrádzajú bytie nepodmaneného? Ako obhájiť územne obmedzenú vládu a pritom nespochybniť nárok na celosvetovú dominanciu? Popísať spôsob, akým Rímska ríša argumentovala v prospech vlastných ambícií a zdôvodňovala svoju výnimočnosť a zároveň akceptovala skutočnosť, že existujú národy a ríše, ktoré jej úspešne vzdorujú – to je téma, ktorej sa budeme venovať. Ako vhodná pomôcka nám posluži kratšie Tacitovo dielo  Germánia.

Úvod II

Vzájomné vnímanie skupinových aktérov pomocou dualizmu priateľ/nepriateľ je, aby sme nadviazali na predošlý blog, nutnou podmienkou k existencii politickej sféry ako autonómneho priestoru, v ktorom sú realizované konkrétne ciele konkrétnych ľudí. Rozlíšenie druhých pomocou antagonizmu priateľ/nepriateľ je obdobou rozlíšenia my/oni. Oni, to sú tí druhí t.j. tí, ktorí majú iné ciele, iné hodnoty či iné predstavy.