Vzájomné vnímanie skupinových aktérov pomocou dualizmu priateľ/nepriateľ je, aby sme nadviazali na predošlý blog, nutnou podmienkou k existencii politickej sféry ako autonómneho priestoru, v ktorom sú realizované konkrétne ciele konkrétnych ľudí. Rozlíšenie druhých pomocou antagonizmu priateľ/nepriateľ je obdobou rozlíšenia my/oni. Oni, to sú tí druhí t.j. tí, ktorí majú iné ciele, iné hodnoty či iné predstavy.
Treba však hneď zdôrazniť: ani nepriateľ ani „tí druhí“ nemajú v politickom zmysle morálne kvality ,ani nie sú morálne diskvalifikovaný. Sú to súperi, nie však naničhodníci. Politický nepriateľ teda nie je ten, koho existencia, morálne odsúdená, musí byť ukončená. Platí tiež opak. Pojem priateľ či „my“ v politickom zmysle nemá kladné morálne konotácie. Ide jednoducho o politického spojenca, no nie o toho, s kým chcem zdieľať svoj život či súkromie.
S akým cieľom sme úvod nášho skúmania začali definičným určením politiky pomocou dualizmu priateľ/nepriateľ? Rímska ríša a jej seba-interpretácia, ktorej budeme v nasledovných blogoch venovať značný priestor, je totiž bytostne založená na tomto rozlíšení. Iné kmene a národy, s ktorými sa Rím počas svojej existencie stretne, ríše, s ktorými zvedie nespočet zápasov a vojny, ktoré bude viesť či už s nárokom na územnú expanziu alebo s cieľom vlastnej obrany, sa budú takmer vždy nachádzať v priestore politiky. Alebo ešte inak: cieľom rímskej expanzie nebude genocída iných etník; naopak, ideálom sa stane premena nepriateľa t.j. súpera na priateľa t.j. spojenca či federáta. Rímska expanzia bude mať preto takmer vždy výhradne politický charakter .
Iným dôsledkom takto chápanej politiky bude koncept občianstva, ktorému budú Rimania rozumieť ako príslušnosť k politickému celku. Občianstvo nebude založené na etnickom či kastovnom princípe. Jeho konštitutívnym znakom bude uznanie iného za politického priateľa. Vďaka občianstvu sa ústrednou kategóriou stane dualizmus Riman/ne-riman, čo je obdobou politického dualizmu priateľ/nepriateľ . Jedna z mnohých vývojových línií, ktorú je možne počas existencie ríše sledovať, je premena obyvateľov ríše na jej občanov s cieľom zapojiť čo najširšie vrstvy do jej chodu. Týmto zapojením sa sledoval jasný cieľ vnútorného posilnenia ríše. Mnohé z posledných snáh o udržanie celosti a celistvosti Ríma budú preto logicky smerovať k hromadnému udeľovaniu občianstva všetkým slobodným t.j. neotrokom, čím sa zreteľne preukáže snaha ríše nie o anhiláciu iných, ale o ich asimiláciu. Tým sa tiež v plnej nahote odhalí cieľ Ríma najprv premeniť ne-rímske na rímske a následná ambícia politickej premeny nepriateľa na priateľa. Alebo ešte inak: občianstvo ako prostriedok transformácie človeka na zoon politikon zohrávalo kľúčovú úlohu pri riešení problémov súvisiach so stabilitou ríše. O tom všetkom ale podrobnejšie v ďalších blogoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára