Potom, ako som sa rozhodol - možno trochu zbabelo- opustiť tému stoicizmu, začal som sa vracať k starším témam, ktoré ma vždy zaujímali, no ktoré zostávali vo forme nezodpovedaných otázok. Od ich riešenia ma vždy odrádzalo, slovami Lyotarda, že "autor je čtenářem svého čtenáře" - nebol som si istý, či provokatívnosť týchto otázok, ktorá sa mi zdala zjavná, nie je výsledkom výhradne subjektívneho zaujatia. Po menšej diskusii v jednej kaviarni som však nadobudol presvedčenie, že predstavím publiku tohto blogu zopár azda zaujímavých myšlienok, ktorým sa chcem v najbližšej dobe venovať.
Problém, ktorý budeme riešiť, by sa dal formulovať nasledovne:
Je nepochybné, že ríše, ktoré majú za cieľ vlastnú expanziu, svoje územné a mocenské ambície schovávajú za iné, vznešenejšie ciele resp. vlastnú rozpínavosť vysvetľujú nie ako akt sily a násilia, ale ako vôľu bohov či osudu. Vnímanie seba samých ako reprezentantov transcendentného poriadku na zemi - to je sebacharakterisitka tých, ktorí chcú politicky vládnuť iným.
Reprezentácia kozmického poriadku má za svoj dôsledok skutočnosť, že politické a mocenské usporiadanie sa prestáva vnímať ako výsledok konkrétneho dejinného vývoja a stáva sa doslova výsledkom súboja vesmírnej dôležitosti.
V istej historickej etape sme však svedkami nečakaného obratu. Tí, čo chcú vládnuť celému svetu a čo túto svetovládu vnímajú ako naplnenie svojho osudu, postavia na svojich hraniciach múr a tým sa dobrovoľne vzdajú svojho dejinného vyvolenia. Najznámejším príkladom v dejinách západu je nepochybne rímsky limes.
Ríša, ktorá stáročia pestovala presvedčenie, že skôr či neskôr bude vládnuť celému svetu a že táto svetovláda je Rímu určená samotnými bohmi, ukončí expanziu. Odôvodnenie vlastnej existencie už viac nebude hľadať v rozširovaní poriadku, ktorý ona reprezentuje, ale v uchovaní civilizácie v istom geograficky obmedzenom priestore.
Podobnú premenu by sme nepochybne našli aj u iných mocenských útvarov, ktorých existencia presahovala isté kritické časové obdobie, potrebné na viac-menej úspešnú realizáciu svetovládnych ambícií.
Našim zámerom je teda nájsť bod obratu, identifikovať jeho formu a popísať jeho následky na sumu argumentov, ktoré vyprodukovalo myslenie rímskej doby, aby obhájilo existenciu ríše.
Alebo inak: cieľom nasledovných blogov bude pátranie po bode, v ktorom rímsky historici viac nebudú o Ríme uvažovať ako o ríši, ktorej moc je po moci bohov najväčšia, ale ako o politickom a geografickom útvare, ktorý je charakteristický civilizovanosťou a kultúrnosťou, t.j. ríša je vzácny relikt, ktorého existencia je krehká a neistá. Jedným slovom, chceme nájsť to, čo umožnilo existenciu rímskeho limes; chceme nájsť to, čo navždy umlčí svetovládne ambície tisícročnej ríše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára