Mýtus a dejin

Čím a ako deklarovať vládu nad celým svetom, ak existujú hranice, ktoré prezrádzajú bytie nepodmaneného? Ako obhájiť územne obmedzenú vládu a pritom nespochybniť nárok na celosvetovú dominanciu? Popísať spôsob, akým Rímska ríša argumentovala v prospech vlastných ambícií a zdôvodňovala svoju výnimočnosť a zároveň akceptovala skutočnosť, že existujú národy a ríše, ktoré jej úspešne vzdorujú – to je téma, ktorej sa budeme venovať. Ako vhodná pomôcka nám posluži kratšie Tacitovo dielo  Germánia.

Úvod II

Vzájomné vnímanie skupinových aktérov pomocou dualizmu priateľ/nepriateľ je, aby sme nadviazali na predošlý blog, nutnou podmienkou k existencii politickej sféry ako autonómneho priestoru, v ktorom sú realizované konkrétne ciele konkrétnych ľudí. Rozlíšenie druhých pomocou antagonizmu priateľ/nepriateľ je obdobou rozlíšenia my/oni. Oni, to sú tí druhí t.j. tí, ktorí majú iné ciele, iné hodnoty či iné predstavy.

Úvod I

Úvod nášho skúmania začneme definíciou pojmu politiky, pričom jeho rôzne významové konotácie zúžime na definičné určenie podané Carlom Schmittom. Dôvodom je skutočnosť, že sa nám jeho práca zdá najužitočnejšia vzhľadom na stanovený cieľ, ktorý sme popísali v predošlom blogu.

Čo nové

Potom, ako som sa rozhodol - možno trochu zbabelo- opustiť tému stoicizmu,  začal som sa vracať k starším témam, ktoré ma vždy zaujímali, no ktoré zostávali vo forme nezodpovedaných otázok. Od ich riešenia ma vždy odrádzalo, slovami Lyotarda, že "autor je čtenářem svého čtenáře" - nebol som si istý, či provokatívnosť týchto otázok, ktorá sa mi zdala zjavná, nie je výsledkom výhradne subjektívneho zaujatia. Po menšej diskusii v jednej kaviarni som však nadobudol presvedčenie, že predstavím publiku tohto blogu zopár azda zaujímavých myšlienok, ktorým sa chcem v najbližšej dobe venovať.

Posledné pripomenutie cez Tacita

Naša súčasná rozlúčka so stoicizmom nadobudne formu, ktorá aspoň čiastočne uzavrie tému dobrovoľnej smrti. Nepôjde však o rozbor a reflexiu temy samovraždy v dochovaných dielach Senecu či Epiktéta. Obrátime sa na Tacita a necháme  prehovoriť tohto rímskeho historika, v ktorého diele nájdeme najpresvedčivejší dôkaz, že stoicizmus bol konkrétnym spôsobom žitia a umierania: