V okamihu, kedy má človek pocit, že všetko, čo dlho budoval, sa nenávratne rúti do priepasti, v okamihu, kedy zbadá, že jeho snaženie bolo snažením Syzifa, nastáva v ňom explózia tvorivosti. Chce písať. To je pre neho prostriedkom spovede. Dať na papier to, čo je v ňom, čo ho istým spôsobom zvnútra skľučuje. Spoveď je veľký vynález subjektu, ktorý cez zdôverenie sa hľadá útechu. Prenesie bremeno na druhého a ten tým, že si spoveď vypočuje, prejaví pochopenie a spoluúčasť.
piatok 12. augusta 2011
nedeľa 29. mája 2011
Mýtus a dejin
Čím a ako deklarovať vládu nad celým svetom, ak existujú hranice, ktoré prezrádzajú bytie nepodmaneného? Ako obhájiť územne obmedzenú vládu a pritom nespochybniť nárok na celosvetovú dominanciu? Popísať spôsob, akým Rímska ríša argumentovala v prospech vlastných ambícií a zdôvodňovala svoju výnimočnosť a zároveň akceptovala skutočnosť, že existujú národy a ríše, ktoré jej úspešne vzdorujú – to je téma, ktorej sa budeme venovať. Ako vhodná pomôcka nám posluži kratšie Tacitovo dielo Germánia.
štvrtok 28. apríla 2011
Úvod II
Vzájomné vnímanie skupinových aktérov pomocou dualizmu priateľ/nepriateľ je, aby sme nadviazali na predošlý blog, nutnou podmienkou k existencii politickej sféry ako autonómneho priestoru, v ktorom sú realizované konkrétne ciele konkrétnych ľudí. Rozlíšenie druhých pomocou antagonizmu priateľ/nepriateľ je obdobou rozlíšenia my/oni. Oni, to sú tí druhí t.j. tí, ktorí majú iné ciele, iné hodnoty či iné predstavy.
streda 27. apríla 2011
Úvod I
Úvod nášho skúmania začneme definíciou pojmu politiky, pričom jeho rôzne významové konotácie zúžime na definičné určenie podané Carlom Schmittom. Dôvodom je skutočnosť, že sa nám jeho práca zdá najužitočnejšia vzhľadom na stanovený cieľ, ktorý sme popísali v predošlom blogu.
streda 13. apríla 2011
Čo nové
Potom, ako som sa rozhodol - možno trochu zbabelo- opustiť tému stoicizmu, začal som sa vracať k starším témam, ktoré ma vždy zaujímali, no ktoré zostávali vo forme nezodpovedaných otázok. Od ich riešenia ma vždy odrádzalo, slovami Lyotarda, že "autor je čtenářem svého čtenáře" - nebol som si istý, či provokatívnosť týchto otázok, ktorá sa mi zdala zjavná, nie je výsledkom výhradne subjektívneho zaujatia. Po menšej diskusii v jednej kaviarni som však nadobudol presvedčenie, že predstavím publiku tohto blogu zopár azda zaujímavých myšlienok, ktorým sa chcem v najbližšej dobe venovať.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)