V okamihu, kedy má človek pocit, že všetko, čo dlho budoval, sa nenávratne rúti do priepasti, v okamihu, kedy zbadá, že jeho snaženie bolo snažením Syzifa, nastáva v ňom explózia tvorivosti. Chce písať. To je pre neho prostriedkom spovede. Dať na papier to, čo je v ňom, čo ho istým spôsobom zvnútra skľučuje. Spoveď je veľký vynález subjektu, ktorý cez zdôverenie sa hľadá útechu. Prenesie bremeno na druhého a ten tým, že si spoveď vypočuje, prejaví pochopenie a spoluúčasť.
