Začiatok zmeny

Naznačili sme už, akou optikou videli rimania seba a iných. V stručnosti sme opísali funkcie mýtov a rozprávaní, pomocou ktorých boli nerímske spoločenstvá začleňované do rimskej siete významov.Dotkli sme sa rímskej imperiálnej ideológie, ktorá mala za úlohu justifikovať územnú a mocenskú expanziu. Hranice tejto expanzie sa mali zhodovať s hranicami sveta, t.j. svet a rímske impérium mali vo vrcholnom  bode dejín splynúť.

Starobylosť Židov

V jednom z predošlých blogov sme popísali spôsob, akým Rimania integrovali nerímske národy a ríše do vlastnej siete významov, čím sa vyhli rozporu medzi proklamovaným právom na svetovládu  a skutočnosťou, v ktorej bola rímska expanzia vojensky limitovaná nepodmanenými spoločenstvami. Vzťah totožnosti medzi osudom sveta a dejinami Ríma umožňoval Rimanom začleniť pomocou mýtických príbehov ne-rímske do vlastného univerza naplneného jedinečným zmyslom. 

Pád Ríma

Je symptómom dneška, že problém, ktorý púta v súvislosti s existenciou Rímskej ríše najviac pozornosti, je otázka jej pádu. Prečo Rím neprežil sťahovanie národov? Prečo ríša, ktorá bola založená na expanzii, sama cudzej expanzii podľahla? A nakoniec, prečo Rím nedokázal úspešne vzdorovať kmeňom, ktorých úroveň organizácie a kultúry nedosahovala jeho úroveň?

Spovednik a spovedajuci

V okamihu, kedy má človek pocit, že všetko, čo dlho budoval, sa nenávratne rúti do priepasti, v okamihu, kedy zbadá, že jeho snaženie bolo snažením Syzifa, nastáva v ňom  explózia tvorivosti. Chce písať. To je pre neho prostriedkom spovede. Dať na papier to, čo je v ňom, čo ho istým spôsobom zvnútra skľučuje. Spoveď je veľký vynález subjektu, ktorý cez zdôverenie sa hľadá útechu. Prenesie bremeno na druhého a ten tým, že si spoveď vypočuje, prejaví pochopenie a spoluúčasť. 

Mýtus a dejin

Čím a ako deklarovať vládu nad celým svetom, ak existujú hranice, ktoré prezrádzajú bytie nepodmaneného? Ako obhájiť územne obmedzenú vládu a pritom nespochybniť nárok na celosvetovú dominanciu? Popísať spôsob, akým Rímska ríša argumentovala v prospech vlastných ambícií a zdôvodňovala svoju výnimočnosť a zároveň akceptovala skutočnosť, že existujú národy a ríše, ktoré jej úspešne vzdorujú – to je téma, ktorej sa budeme venovať. Ako vhodná pomôcka nám posluži kratšie Tacitovo dielo  Germánia.

Úvod II

Vzájomné vnímanie skupinových aktérov pomocou dualizmu priateľ/nepriateľ je, aby sme nadviazali na predošlý blog, nutnou podmienkou k existencii politickej sféry ako autonómneho priestoru, v ktorom sú realizované konkrétne ciele konkrétnych ľudí. Rozlíšenie druhých pomocou antagonizmu priateľ/nepriateľ je obdobou rozlíšenia my/oni. Oni, to sú tí druhí t.j. tí, ktorí majú iné ciele, iné hodnoty či iné predstavy.

Úvod I

Úvod nášho skúmania začneme definíciou pojmu politiky, pričom jeho rôzne významové konotácie zúžime na definičné určenie podané Carlom Schmittom. Dôvodom je skutočnosť, že sa nám jeho práca zdá najužitočnejšia vzhľadom na stanovený cieľ, ktorý sme popísali v predošlom blogu.

Čo nové

Potom, ako som sa rozhodol - možno trochu zbabelo- opustiť tému stoicizmu,  začal som sa vracať k starším témam, ktoré ma vždy zaujímali, no ktoré zostávali vo forme nezodpovedaných otázok. Od ich riešenia ma vždy odrádzalo, slovami Lyotarda, že "autor je čtenářem svého čtenáře" - nebol som si istý, či provokatívnosť týchto otázok, ktorá sa mi zdala zjavná, nie je výsledkom výhradne subjektívneho zaujatia. Po menšej diskusii v jednej kaviarni som však nadobudol presvedčenie, že predstavím publiku tohto blogu zopár azda zaujímavých myšlienok, ktorým sa chcem v najbližšej dobe venovať.

Posledné pripomenutie cez Tacita

Naša súčasná rozlúčka so stoicizmom nadobudne formu, ktorá aspoň čiastočne uzavrie tému dobrovoľnej smrti. Nepôjde však o rozbor a reflexiu temy samovraždy v dochovaných dielach Senecu či Epiktéta. Obrátime sa na Tacita a necháme  prehovoriť tohto rímskeho historika, v ktorého diele nájdeme najpresvedčivejší dôkaz, že stoicizmus bol konkrétnym spôsobom žitia a umierania:

Alibi na prerušenie

Niektoré sľuby je lepšie nesplniť. Cena, ktorú treba za ich dodržanie zaplatiť, sa môže totiž nakoniec ukázať ako neúmerne vysoká.

2-ročné výročie

Tak a sú to dva roky, od kedy funguje tento blog... isto ste si všimli, že staré príspevky boli nenávratne zmazané. Keďže je ale výročie, rozhodol som sa sem dať úplne prvý blog, ktorý bol na tralosovi zverejnený. Za jeho vznikom bola prehratá stávka a ako dôsledok tejto prehry som mal napísať kratší príbeh. Takže olee, január 2009:

Maly relax

Sila a presvedčivosť stoicizmu spočíva v denunciácii toho, čo rozum nie je schopný pomocou pojmov a vzťahov medzi pojmami zneškodniť. 

Smrť a uvažovanie o nej

Praktiky starostlivosti o seba

Keď sme pri našom krátkom skúmaní stoicizmu narazili na otázku starostlivosti o seba, zamerali sme našu pozornosť dvomi smermi: najprv sme charakterizovali predmet tejto starosltivosti, t.j. dušu a spolu s tým sme zdôraznili nutnosť sebapoznania subjektu. Takto uchopený problém sme ďalej riešili pomocou pojmov ako osud, prozreteľnosť či vôla bohov, pričom sme objavili viacere dualizmy. Z nich sa ako navýznamnejšie pred nami objavili protiklady duša - rozum (resp. duševný pokoj a nepokoj) a veci, ktoré sú alebo nie sú v moci subjektu.

Malá odbočka

Preruším na chvíľu témy, ktoré sme sa podujali riešiť a skúsim podať skúmaný problém z čisto osobného hľadiska. Čím je stoicizmus v mojom chápaní? Čím ma oslovil?

Veci, ktoré sú v moci subjektu II

Starostlivosť o seba, ktorú sme charakterizovali ako starostlivosť o svoju dušu, resp. o duševný pokoj, je praxou pravdy, ktorú subjekt spoznal pri sebapoznávaní. Praktiky, ktoré subjekt k vnútornému pokoju majú priviesť a cvičenia, pomocou ktorých sa subjekt v žití podľa pravdy utvrdzuje, budú obsahom niekoľkých nasledovných blogov.

Krajný fatalizmus II a veci, ktoré sú v moci subjektu

Netreba v tejto fáze príliš zdôrazňovať radikálnu odlišnosť stoickej etiky a etiky súčasnosti, ktorá býva označovaná ako kresťanská. Urobme len jednu odbočku a pomôžme si pri tom Marcom Aureliom, cisárom, o ktorom sa usudzuje, že je prototypom múdreho vládcu a o ktorom sa súčasne s tým všeobecne nevie, že jeho "múdrosť(pravda stoicizmu)" ho priviedla k prenasledovaniu kresťanov.

Krajný fatalizmus

Jedným z výsledkov snahy subjektu o svoje spoznanie je uvedomenie si spojitosti života subjektu s okolitým svetom. Čím je premostená priepasť medzi vnútrom človeka a svetom, v ktorom žije?

Gnothi seauton - Nosce te ipsum

Po úvodných blogoch, pri ktorých mohla vznikať otázka o ich účelnosti, no ktoré ukážu svoju nutnosť práve teraz, môžme problematizovať provokatívnosť a radikálnu odlišnosť antickej morálky v jej konkrétnej podobe, totiž stoicizmus.

Zhrnutie 1 a pokračovanie o duši

Keď sme charakterizovali stoicizmus ako myšlienkový smer, ktorého podstatou je poznanie pravdy, ktorá má ambíciu zmeniť subjekt, narazli sme na zásadu STARAJ SA O SEBA t.j. staraj sa o dušu, o jej pokoj. Na prvotnú námietku o egoizme sme zareagovali tým, že sme poukázali na ne-individuálny charakter duše, čím sme odstránili podozrenie z prílišného dôrazu na vlastné ego. Spomenuli sme tiež triádu tela, duše a ducha (rozumu), a to s dôrazom na zodpovedanie otázky kto som ja, o ktorého sa mám starať. Starostlivosť o seba t.j. starostlivosť subjektu o seba samého prostredníctvom poznania pravdy sa, ako už bolo uvedené, zameriava na dušu.

Duša

Krátkym zameraním sa na vzťah pravdy k subjektu, ktorý túto pravdu objavuje, stotožňuje sa s tým, čo ona tvrdí a ďalej ju ako pravdu šíri, sme poukázali na zásadne odlišný charakter moderného a antického chápania pravdy. Jedným z dôsledkov tejto radikálnej inakosti je, že v modernom myslení sa spoznanie pravdy bude sústredovať na čo najpozornejšie a najsterilnejšie pozorovanie a popis vonkajšieho sveta. Subjektu bude zakázané premietať svoje vnútro do pozorovaného predmetu a do záverov, ktoré pri skúmaní tohto predmetu urobí.

Prvý krok

Je pravda niečim, čo svoj obsah mení v závislosti od času, okolností a prevažujúcej "paradigmy" ? Veľmi častá otázka. Hľadaniu odpovede venovalo množstvo myslitelov značné úsilie. Nedá sa však v prípade pravdy položiť aj iná otázka t.j. otázka nie o obsahu, ale o jej charaktere? Jedným slovom, čím je pravda vo vzťahu k tomu, kto ju spoznáva?

Úvodnik

Po dlhšej odmlke a zmazaní starších článkov Vás priatelia opäť vítam na stránke svojho blogu. Dôvod jeho obnovy? Oboznámenie sa so zaujímavými myšlienkami (ako inak antika), ktoré ma oslovili a s ktorými by som sa preto s Vami rád podelil.

Takže už azda zajtra sa dufam spolu stretneme a budeme porovnávať charakter pravdy, jej podstatu a vplyv na toho, kto ju spoznal v modernej dobe a v antike.

Do skoreho videnia!