Gnothi seauton - Nosce te ipsum

Po úvodných blogoch, pri ktorých mohla vznikať otázka o ich účelnosti, no ktoré ukážu svoju nutnosť práve teraz, môžme problematizovať provokatívnosť a radikálnu odlišnosť antickej morálky v jej konkrétnej podobe, totiž stoicizmus.




Ako zjednotiť do jednej línie autorov, ktorí žili v rozličnej dobe a ktorých odlišnosť nie je len časová? Ako spraviť z nesúrodého množstva jednoliaty celok? Tým, že stoicizmus v nasledovných článkoch zredukujeme výhradne na rímsku stou. Ako hlavnú referenciu použijeme diela Senecu, Epiktéta a Marca Aurelia.

Na akých témach budeme ilustrovať proklamovanú odlišnosť stoicizmu? Čo bude tvoriť os nášho skúmania, ktorého cieľom bude konfrontácia dvoch rozličných moralít, t.j. stoicizmu a tzv. západného hodnotového systému, ktorý sa zvykne označovať ako systém kresťanský?

Nasledovné krátke predstavenie témtatických okruhov, ktorým sa chceme venovať, nebude ani chronologickým plánom ani  záväzným programom. Bude púhym načrtnutím nášho skúmania, ktoré nás nakoniec môže priviesť k celkom iným témam a celkom iným záverom, než sa domnievame dnes.

1. Spoznanie seba samého a svojho účelu vo svete ako podmienka správne chápanej starostlivosti o seba. Aký cieľ sleduje táto starostlivosť o seba? Ako cnostne žiť? Paradox univerzálnej platnosti stoických zásad no zároveň ich exkluzívny charakter.

2.Vzťah seba samého ku sebe a ku iným. Ako zosúladiť starostlivosť o seba so skutočnosťou, že subjekt je členom celku, či už rodiny, kruhu priateľov alebo štátu?

3. Smrť ako ukončenie existencie ega no zároveň ako nevyhnutnosť, ako vyslobodenie a ako moment, v ktorom subjekt zhodnotí svoj morálny pokrok. Obhajoba samovraždy ako činu vrcholného poznania nevyhnutnosti, odvahy a túžby po slobode.

Spoznaj sám seba

Základným predpokladom správnej starostlivosti o seba je zameranie sa subjektu na vlastné sebapoznanie (starať sa o seba môžem len vtedy, ak sám seba poznám.) Gnothi seauton (spoznaj sám seba) je tak imperatív plne podriadený imperatívu starostlivosti o seba. 

Ako už bolo povedané v predošlých článkoch, starostlivosťou o seba samého sa prednostne rozumie starostlivosť o svoj duševný pokoj. Gnothi seauton sa preto primárne zameriava na poznanie svojho vnútra. Triáda, ktorá človeka rozdeľuje na telo, dušu a ducha(rozum) má pri uplatňovaní zásady Gnothi seauton ako svoj dovetok dualitu vnútra človeka (duša a duch) vs. telo + okolitý svet.

Na čo sa mám zamerať pri tejto seba-reflexii ? Čo uvidí subjekt vo svojom vnútornom mikrokozme? Predovšetkým ide o rozpoznanie duše a jej charakteru, ktorý je (opäť) dvojitý. A to hneď dvojnásobne. Jednak ide o protipól rozumovej a citovej či pudovej zložky a jednak o protipól túžby duše po nesmrteľnej existencii a jej uväznení v smrteľnom tele. Subjekt rozpoznáva, že je v ňom nehynúca zložka a že táto nehynúca zložka má tendenciu podliehať pudom, afektom a záchvevom.  Čím je vnútro znepokojované? Vonkajším svetom resp. predstavami a názormi o ňom. Rozpoznanie tendencie subjektu podliehať duševným nepokojom zároveň stanovuje cieľ, ktorý chce seba-poznanie a následná starostlivosť o seba dosiahnuť: duševný pokoj a stálosť.

Vidíme pred sebou množstvo protipólov. Dualizmus rozumu a pudov, vonkajšieho sveta a vnútra subjektu, nesmrteľnej duše a smrteľného tela a nakoniec vnútorného nepokoja a stálosti či vyrovnanosti. Ako tieto protiklady uzmieriť, ako nájsť harmóniu v chaose? Na zodpovedanie tejto otázky sa musíme na chvíľu vrátiť k téme, ktorú sme v predošlých blogoch mierne načrtli, no viac sme sa jej nevenovali- musíme sa na chvíľu vrátiť k panteistickým základom stoicizmu a v spätosti so zásadou Gnothi seauton uchopiť problém osudu, ako mu rozumie stoicizmus.