sobota 17. decembra 2011

Začiatok zmeny

Naznačili sme už, akou optikou videli rimania seba a iných. V stručnosti sme opísali funkcie mýtov a rozprávaní, pomocou ktorých boli nerímske spoločenstvá začleňované do rimskej siete významov.Dotkli sme sa rímskej imperiálnej ideológie, ktorá mala za úlohu justifikovať územnú a mocenskú expanziu. Hranice tejto expanzie sa mali zhodovať s hranicami sveta, t.j. svet a rímske impérium mali vo vrcholnom  bode dejín splynúť.


Identifikácia  cudzorodých prvkov a ich následné začlenenie do rímskeho kozmu, v ktorom existoval len jeden hegemón, a to hegemón predurčený vôľou bohov a osudu – tak je nutné rozumieť všetkým rozprávaniam, ktoré nám dnes prídu absurdné, no ktoré v dobe ich vzniku plnili jasný cieľ. Herkules u Germánov, Židia vyhnaný z Kréty či Lýbie v čase súboja Saturna s Jupiterom alebo vytvorenie jednej časovej osy, na ktorej nájdeme Trójsku vojnu i exodus z Egypta. To, čo mohlo prvotne vyvolavať úsmev,  nás náhle upozorňuje na existenciu vzťahu totožnosti medzi tým, čo existuje a tým, čo sa má podvoliť dominancii Ríma.

V tomto univerze nie je miesto pre múry ani pre rezignáciu na ďalšiu územnú expanziu. Myslenie, ktoré obhajuje imperiálnu hegemóniu, nevytvára priestor, v ktorom by defenzíva bola rovnako legitímnou politikou Ríma ako pokračujúca expanzia.  Ešte neboli vytvorené predpoklady, aby náplňou politiky caezarov a augustov bola ochrana civilizácie. No napriek tomu už začíname tušiť, že isté prvky nebudú nikdy dôveryhodne začlenené do rímskej siete významov. Skutočne, v dielach, ktoré vznikli v čase vrcholného rozkvetu impéria, je možné identifikovať prvé náznaky znepokojenia.  Či už vo filozofii, náboženskej viere alebov opisoch správania cisárov- všade sa stávame svedkami postupnej erózie dejinného predpokladu predestinácie Ríma.

Zamerajme naše ďalšie skúmanie na Senecove rady o politike, Claudiovo rozširovanie občianskych práv v podaní Tacita či Plutarchov fiktívny dialóg „Proč už Pythie nevěští  ve veršech“ a pozrime sa bližšie na prvé známky rozkladu rímskeho presvedčenia o vlastnej vyvolenosti.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára